Ruské útoky na elektrárne porušujú práva, Ukrajinci čelili výpadkom tepla aj vody

Ruské útoky na elektrárne porušujú práva, Ukrajinci čelili výpadkom tepla aj vody

Ruské útoky na ukrajinskú energetiku sú podľa OSN zločinmi proti ľudskosti

Opakované ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru predstavujú zločiny proti ľudskosti. Uviedla to v pondelok vyšetrovacia komisia Organizácie Spojených národov, ktorá zároveň upozornila na ďalšie údajné vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv počas vojny na Ukrajine.

Komisiu zriadila Rada OSN pre ľudské práva po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Toto grémium už medzičasom obvinilo Moskvu zo zločinov proti ľudskosti v súvislosti s dronovými útokmi na civilistov a pre násilný presun tisícok ukrajinských detí do Ruska.

Útoky mali zámer pripraviť civilistov o základné služby

V najnovšej správe komisia poukázala na rastúcu frekvenciu, intenzitu a geografický rozsah útokov na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Zhromaždené dôkazy podľa nej naznačujú, že Rusko konalo zámerne a v rámci štátnej politiky s cieľom pripraviť civilné obyvateľstvo na Ukrajine o elektrinu a ďalšie základné služby závislé od dodávok energie a spôsobiť mu takto utrpenie.

Dôsledky tohto konania sa výrazne prejavili počas zimy v rokoch 2025 až 2026, keď milióny Ukrajincov čelili dlhodobým výpadkom v dodávkach tepla, elektriny, vody a plynu a museli znášať mimoriadne ťažké životné podmienky. Komisia sa pokúsila preskúmať aj ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, Moskva jej však prístup neumožnila.

Vyšetrovatelia dokumentovali aj obchodovanie s ľuďmi pri nábore do armády

Vyšetrovatelia sa zaoberali aj náborom cudzincov do ruskej armády. Podľa ich zistení existujú presvedčivé dôkazy, že ruské úrady obchodovali s ľuďmi z 29 krajín sveta. Obete podľa komisie verbovali pomocou klamstva a nátlaku v spolupráci so sprostredkovateľmi či organizáciami pôsobiacimi v rôznych krajinách.

Po príchode do Ruska boli naverbovaní muži nútení podpisovať vojenské kontrakty a následne ich posielali na front. Mnohí zahynuli alebo sú nezvestní, ďalší sa vzdali či padli do zajatia ukrajinských ozbrojených síl a získali tak štatút vojnových zajatcov. Komisia vyzvala Rusko, aby všetky osoby, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, prepustilo.