Prečo je Poľsko také úspešné? Lebo Poliaci urobili všetko opačne ako my

Komunálne voľby vyhrali pracovití ľudia mimo politických kmeňov

Výsledky komunálnych volieb nepriniesli víťazstvo koalície ani opozície. Prvýkrát v histórii bolo viac ako polovica starostov a primátorov zvolená ako nezávislí kandidáti bez politickej príslušnosti. Zároveň boli potvrdení všetci ôsmí župani vo svojich úradoch, viacerí z nich už tretíkrát za sebou a jeden štvrtýkrát.

Z týchto výsledkov nemožno prisúdiť víťazstvo konkrétnym stranám ani politickým táborom. Ide skôr o víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov bez politického trička. Pre voličov je zrejme dôležitejšia schopnosť prinášať výsledky než príslušnosť k politickému kmeňu.

Kontinuita v samospráve ako povzbudivý signál

Kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je vzácna. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť prakticky na ničom, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. To, že máme iné preferencie na úrovni samosprávy ako na celoštátnej úrovni, je prirodzené.

Každá úroveň verejnej správy má svoj nezastupiteľný účel. V účeloch, kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní však na Slovensku panuje chaos. Fungovanie slovenskej samosprávy je malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.

Poľský príklad: reforma z roku 1981

Poľsko je úspešné preto, že v mnohých ohľadoch postupovalo opačne ako Slovensko. Základ kontinuity poľskej samosprávy položil Jerzy Regulski, bývalý člen varšavského povstania a výskumník Poľskej akadémie vied. V roku 1981, v čase, keď komunistický režim samosprávu neuznával, rozbehol výskumný program zameraný na obnovu samosprávy.

Keďže doma nevidel podporu, učil sa od úspešnejších krajín. Spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Británii. Počas komunizmu pracoval Regulski osem rokov bez nádeje, že jeho návrhy budú použité. V roku 1989 sa situácia zmenila. Pri poľskom „okrúhlom stole“ sa ukázalo, že jediný hotový a premyslený plán obnovy samosprávy leží práve v Regulského zásuvke. Regulski sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby sa v Poľsku konali 27. mája 1990.

Reformu dotvorili ďalšie komisie

Regulského plán potreboval dopracovanie v parlamente. Technickú pomoc poskytla Rada Európy, ktorá do Poľska vyslala tím expertov, a zapojili sa aj odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré expertov vyslali, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku.

Poľsko nezaspalo na vavrínoch. Tému reformy pravidelne otváralo, a tak vznikli ďalšie dve komisie medzi rokmi 1994 a 1997, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do EÚ. Práve tu sa nachádza jadro úspešného čerpania eurofondov, ktoré je viditeľné v podobe infraštrukturálnych projektov.

Ministerstvo ako obhajca samosprávy

V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Jeho úlohou bolo zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek tvrdému lobingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov zo všetkých ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Zrušených bolo viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.

Takto vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil obrovské zásoby ľudského potenciálu a ktorý sa rozvíjal bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 percent eurofondov bolo preinvestovaných prostredníctvom samosprávy, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa.