Radičová: Poslať Fica do dôchodku nestačí. Prečo polovica krajiny koketuje s tvrdou rukou?

Radičová: Poslať Fica do dôchodku nestačí. Prečo polovica krajiny koketuje s tvrdou rukou?

Poslať Fica do politického dôchodku nestačí, tvrdí Radičová

Takmer polovica populácie na Slovensku pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a je ochotná vymeniť občianske slobody za sľuby finančnej istoty. Upozornila na to sociologička a expremiérka Iveta Radičová, ktorá analyzovala dedičstvo socializmu, dopady oligarchizácie štátu aj vplyv digitálnych algoritmov na rozpad spoločnej reality.

Nový empirický výskum Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy a agentúry IPSOS odhalil výrazný posun v hodnotách slovenskej spoločnosti 37 rokov po Nežnej revolúcii. Kým deklaratívne demokraciu podporujú tri štvrtiny ľudí, v každodennej praxi jej pravidlá pevne obhajuje už len približne tretina obyvateľov.

„Asi nepoteší, že tu máme veľkú skupinu ľudí, ktorých nemožno nazvať priamo autoritármi požadujúcimi pevnú ruku, no sú nakročení na pol ceste k tomu, aby ju akceptovali. Demokracia v tejto podobe im nevyhovuje a koketujú s myšlienkou, že by bolo možné autokraticky pritvrdiť,“ uviedla Radičová.

Výskum podľa nej meral hodnoty demokracie na štyroch nosných dimenziách. Prvou je odmietanie demokratických pravidiel, kam patrí popieranie legitimity volieb, pokusy o podkopanie ústavných obmedzení či obchádzanie zákonných postupov. Ako príklad uviedla viac ako pätnásť novelizácií Trestného zákona a sedem či osem noviel Trestného poriadku.

Druhou dimenziou je popieranie legitimity oponentov. Podľa Radičovej sa politickí súperi označujú za zločincov, zradcov, nepriateľov štátu či existenčné hrozby. Iba pätina občanov Slovenska uznáva, že politickí konkurenti nepredstavujú pre krajinu existenčnú hrozbu. „To je desivé číslo, pretože vnímanie súperov ako ťažkých nepriateľov legitimizuje represívne kroky voči nim,“ povedala.

Treťou dimenziou je tolerancia alebo povzbudzovanie násilia, štvrtou ochota obmedziť občianske slobody vrátane slobody tlače, práva na protest či nezávislosti súdnictva.

Na základe výskumu možno slovenskú populáciu rozdeliť do troch skupín. Čistí demokrati tvoria 34 percent, stredová skupina je otvorená niektorým nástrojom autokratizácie a čistí autokrati predstavujú reálne pätinu populácie.

Radičová upozornila, že štyridsať rokov totality viedlo k vytvoreniu vzorcov správania a zosúladenia sa s režimom. Podľa jej štúdie o zemitosti voľného času si 68 percent občanov Slovenska zvolilo životnú stratégiu zdvojenej morálky, teda odlišný verejný a súkromný rozmer.

„Ľudia si vytvorili alternatívnu existenciu, vďaka ktorej stavali domy a pestovali reálne priateľstvá. Preto dnes prežíva nostalgia, lebo komunitný život založený na pevných väzbách sa po roku 1989 rozpadol a nebol nahradený ničím,“ uviedla.

Ekonomická neistota podľa nej zásadne oslabuje podporu demokracie. Viac ako 40 percent populácie pociťuje hlboké sklamanie zo svojej sociálno-ekonomickej situácie a posudzuje, že nová generácia má nižšie šance, než mala generácia pred nimi.

Radičová hovorí o civilizačnom spore. Na jednej strane je mód založený na morálnych princípoch, serióznych reformách a konsolidácii verejných financií, na druhej populistická doktrína založená na udržaní moci za každú cenu, ktorá označuje nepriateľov a nerobí reformy.

Za ďalší blok príčin označila rezignáciu na právny štát. Ako príklad uviedla proces so šéfom Asociácie nemocníc Slovenska Mariánom Petkom, ktorý mal podľa súdu zobrať 600-tisícový úplatok. Výsledkom novelizácie je podľa nej to, že namiesto rokov vo väzení zaplatil 100-tisíc eur a je právne bezúhonný.

Zásadne sa podľa nej zmenila aj mediálna scéna. Viac ako 80 percent občanov kombinuje rôzne zdroje a výskum ukázal takmer päťdesiat rôznych kombinácií digitálnych médií. „Ľudia žijú vo vlastných miniatúrnych bublinôčkach. Ak ľudia začnú žiť vo vlastných vesmíroch, prestanú si rozumieť i v základných pojmoch ako česť a spravodlivosť,“ povedala.

Podľa Radičovej väčší príklon k autokratizácii prinášajú zdroje pracujúce s algoritmami a umelou inteligenciou. Čistí demokrati viac siahajú po médiách sprostredkúvajúcich overené informácie, zatiaľ čo autokrati sa prikláňajú k algoritmom.

V súvislosti s oligarchizáciou štátu uviedla, že malá skupinka majiteľov si uzurpovala štát vo svoj prospech a občania na to reagujú. Pripomenula nepotrestané kauzy z deväťdesiatych rokov, ako kupónová privatizácia či tunelovanie podnikov a bánk.

Plazivá autokratizácia na Slovensku má podľa nej zelenú, no je zastaviteľná. „Nestačí len poslať Roberta Fica do politického dôchodku – to by bola populistická odpoveď,“ tvrdí.

Podľa Radičovej treba súbežne ukazovať význam demokratických inštitúcií, riešiť ekonomický prepad a regionálne rozdiely a vytvoriť bezpečnejšie informačné prostredie. Pripomenula, že na východnom Slovensku od Prešova po hranice vyhral vo všetkých okrskoch Milan Mazurek, lebo frustrácia ľudí je enormná.