Rok po útokoch Hamasu na Izrael je zničená nielen Gaza, ale aj Izrael zvnútra

Tri roky od útoku Hamasu na Izrael: Zdevastovaná je nielen Gaza, ale vnútorne aj Izrael

Útok Hamasu a tvrdá reakcia Izraela spustili reťaz regionálnych vojen, obvinenia z genocídy aj humanitárnu katastrofu v Gaze. Teraz rozhodujú voľby a únava sveta.

Svet si dnes pripomína presne tri roky od masakra, ktorý 7. októbra 2023 zorganizovalo hnutie Hamas v Izraeli. Počas tohto dňa prišlo o život približne 1200 ľudí, pričom drvivú väčšinu obetí tvorili izraelskí civilisti. Ďalších 251 ľudí teroristi z Hamasu odvliekli do zajatia a väčšina z nich to neprežila.

Izraelská vláda okamžite spustila sériu vojenských ťažení, ktoré za posledné tri roky radikálne zmenili podobu celého Blízkeho východu. Pôvodným a hlavným deklarovaným cieľom týchto operácií bol bezpečný návrat rukojemníkov, dosiahnutie spravodlivosti a kompletná deštrukcia Hamasu ako funkčnej vojenskej entity.

Regionálna eskalácia

Vývoj udalostí po prvotnom útoku nabral nečakaný spád a lokálny konflikt sa čoskoro prelial cez štátne hranice do širšieho okolia. Zástupné vojny, ktoré v regióne tleli dlhé roky v utajení, sa rýchlo transformovali na priame a otvorené vojenské strety.

Izrael neskôr pristúpil aj k rozsiahlej ofenzíve v Libanone, kde sa rozhodol definitívne degradovať vojenské kapacity hnutia Hizballáh, napojeného na Hamas a Irán, a zlomiť jeho kontrolu nad krajinou. Nasledovala dokonca aj dvanásťdňová vojna, počas ktorej sa izraelské a americké sily spoločne zamerali na zničenie jadrových kapacít Iránu.

Zdevastovaná Gaza a obvinenia z genocídy

Dva roky trvajúca devastačná vojna, ktorú v Pásme Gazy viedli Izraelské obranné sily (IDF), zanechala absolútnu väčšinu pásma v úplných ruinách. Počet obetí na palestínskej strane podľa úradov presiahol hranicu 74-tisíc mŕtvych, pričom sa predpokladá, že tisíce ďalších tiel stále zostávajú pochované pod troskami zrútených budov.

Vyšetrovacia komisia Organizácie Spojených národov, poprední akademici zaoberajúci sa štúdiom genocídy a viaceré veľké ľudskoprávne organizácie spoločne dospeli k záveru, že konanie izraelskej armády v Gaze naplnilo znaky genocídy.

Súčasná situácia a neisté prímerie na papieri

Pred rokom USA pod masívnym medzinárodným tlakom presadili prímerie, ktoré však v praxi do veľkej miery funguje iba na papieri. Hoci rozsiahle vojenské ofenzívy ustali, menšie útoky v Gaze naďalej pokračujú. Všetko je to ešte umocnené aj stúpajúcim násilím židovských osadníkov na Západnom brehu voči tamojším Palestínčanom.

Prvá fáza amerického mierového plánu síce priniesla čiastočné úspechy, keď sa podarilo dostať domov zvyšných žijúcich izraelských rukojemníkov výmenou za takmer dvetisíc palestínskych väzňov a zadržaných. Od podpisu dohody o prímerí však zahynulo ďalších takmer 1400 Palestínčanov.

V tieni iných konfliktov

Napriek pretrvávajúcemu civilnému utrpeniu a politickej patovej situácii globálna pozornosť venovaná obnove Gazy v posledných mesiacoch výrazne opadla. Mediálny záujem a tlak verejnosti tradične klesá v momente, keď sa extrémne násilie zmení na chronický problém, alebo keď globálne spravodajstvo ovládne úplne iná medzinárodná kríza.

Tá prišla vo februári tohto roka, keď USA spoločne s Izraelom napadli Irán. O zvyšok dostupného mediálneho priestoru následne súperila pretrvávajúca vojna na Ukrajine a kratšie vojny území Libanonu.

Závažným problémom je aj eskalujúca kríza na Západnom brehu, kde OSN zaznamenala rekordný počet útokov izraelských osadníkov, čo viedlo štáty ako Spojené kráľovstvo k zákazu obchodu s týmito osadami a uvaleniu cielených sankcií.

Blížiace sa voľby a neistá budúcnosť

Izrael sa navyše pripravuje na mimoriadne dôležité a vysoko polarizované parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom októbra a ktoré môžu mať zásadný dopad na celý blízkovýchodný región.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že najsilnejšou stranou v Knessete by sa mohlo stať stredové zoskupenie Jašar pod vedením Gadiho Eisenkota, čo by teoreticky mohlo priniesť snahu o obmedzenie násilia osadníkov a ústretovejší prístup k obnove Gazy. Prípadná zmena vlády však pravdepodobne neprinesie fundamentálnu zmenu v politike voči palestínskym územiam, keďže Eisenkot v dohľadnej dobe rázne vylúčil vznik palestínskeho štátu.