Smer prekračuje červenú čiaru, za ktorú nešla ešte žiadna vláda
Smer prekračuje červenú čiaru, za ktorú nešla ešte žiadna vláda
Normálna vláda by neprijatie rozpočtu považovala za fatálne zlyhanie. Štvrtá Ficova vláda to považuje za najlepšie možné riešenie koaličnej nestability. Keď Ladislav Kamenický predstavoval návrh štátneho rozpočtu, hovoril, že v ňom ide najmä o zachovanie sociálneho štandardu ľudí. Politické štandardy však zákon roka úplne pochoval, a to ešte predtým, než sa vôbec dostal do Národnej rady.
Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že štvrtá Ficova vláda má už len jediný cieľ – dovládnuť ten posledný rok za každú cenu a za všetkých okolností. Dokonca sa chystá prekročiť hranicu, o ktorej sme predpokladali, že za ňu nikdy nepôjde.
Nebude si pýtať mandát
Doteraz sme počítali s tým, že prioritou Roberta Fica je prijať rozpočet. Ak by neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery jeho vláde aj bez toho, aby o tom dal hlasovať. Ako konštatoval Ústavný súd, štátny rozpočet predstavuje základný nástroj vlády na realizáciu jej politiky. Ak by rozpočet neprešiel, fakticky by to znamenalo, že vláda nemá od parlamentnej väčšiny mandát na vládnutie.
Vládnuť v predvolebnom roku v rozpočtovom provizóriu sa navyše neoplatí žiadnej vláde. Pred voľbami treba míňať, nie nechať sa zviazať nútenými pravidlami. Jednou z alternatív údajne bolo, že ak neprejde rozpočet, Smer vládu ukončí.
Koalícia hľadá falošné alibi
Výklad Ústavného súdu nebude rušiť v parlamente schválený rozpočet, vysvetlil ústavný právnik Samuel Cíbik z Ústavu štátu a práva SAV. Výklad Ústavného súdu by zaviazal vládu konať takýmto spôsobom do budúcnosti, teda až pri každom ďalšom prijímaní rozpočtu.
Ak parlament stihne rozpočet schváliť skôr než Ústavný súd vydá nález, bude takpovediac v suchu. Keby opozícia chcela docieliť protiústavnosť takéhoto rozpočtu, musela by ho napadnúť novým podaním v konaní o súlade právnych predpisov.
Ak nastane rozpočtové provizórium, bude to len a len vina nestabilnej situácie v koalícii. Ústavnoprávny výbor, ktorý mal o návrhu rokovať, ani nebol uznášaniaschopný, lebo okrem predsedu naň neprišli koaliční poslanci. O návrhu poslanca Daniela Karasa sa hlasovalo až o trištvrte na sedem, hoci pôvodne to malo byť už o šiestej. Zákon ako celok navyše prešiel len 76 hlasmi.
Karta v rukách Smeru
Plán je, zdá sa, jednoznačný. Pokúsiť sa schváliť rozpočet v Národnej rade ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu, aby nemusela vymýšľať vyrovnaný. Ak prejde a Ústavný súd ho po prípadnom ďalšom podaní opozície vyhlási za protiústavný, vláda a parlament sa už nebudú musieť poponáhľať s prijatím nového.
Prosto začne platiť provizórium, v ktorom už vláda nebude musieť míňať iba dvanástinu výdavkov minuloročného rozpočtu mesačne, ale o výdavkoch bude rozhodovať minister. To sa po novom mení z trestu pre nezodpovednú vládu na silnú kartu v jej rukách, respektíve v rukách Smeru.
Provizória sa netreba báť
Nestabilná koalícia využila nekvalitný legislatívny postup, aby sa zbavila nepríjemnej zákonnej prekážky. Porušila pravidlá, aby mohla zrušiť iné pravidlá. A ešte to prezentuje ako zodpovedné riešenie. Normálna vláda by neprijatie rozpočtu považovala za fatálne zlyhanie. Štvrtá Ficova vláda to považuje za najlepšie možné riešenie koaličnej nestability.
Robert Fico nemá prečo spájať hlasovanie o rozpočte s hlasovaním o dôvere vláde. Ak ho provizórium nebude priveľmi obmedzovať v míňaní, nie je dôvod, aby sa ho bál. Cez Ladislava Kamenického zariadi, aby ho neobmedzovalo. Ficove vlády vždy vládli tak, ako keby boli nadradené parlamentu. V rozpočtovom provizóriu to tak naozaj bude.
Robert Fico koaličnú krízu, ktorá ho mala položiť, využil ako príležitosť na posilnenie vlastnej moci. Môže byť tak prvým premiérom v histórii, ktorému sa oplatí, ak parlament neschváli jeho rozpočet.
