Šimečka a Naď blízko k dohode, rokovania môžu priniesť výsledok

Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania onedlho môžu priniesť výsledok

Spájanie opozície už nie je len teória. Progresívne Slovensko a Demokrati rokujú bez zásadných konfliktov a rysuje sa koalícia, ktorá má ambíciu stať sa hlavným rivalom Roberta Fica.

Po letnej politickej prestávke sa vracia aj téma opozičného spájania. Za zatvorenými dverami sa naozaj tvorí opozičná koalícia, ktorá by mohla spoločne kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách.

Veľmi intenzívne sú rokovania medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Demokrati. Aj keď Michal Šimečka a Jaroslav Naď tému spájania komunikujú opatrne, predstavitelia oboch strán potvrdzujú vytváranie spojenectva. Rozprávajú sa už aj o spoločných programových prioritách či o menách na kandidátnej listine.

Dostali košom od všetkých

Progresívne Slovensko sa od nového roka netajilo snahou vytvoriť takzvanú „archu“, na ktorú by vzalo iné opozičné strany s cieľom poraziť Roberta Fica. Od plánu spojiť sa pred voľbami v roku 2027 neustúpilo. Pred letom odmietli spoluprácu s PS jeho najbližší spojenci – SaS a KDH. Obe strany tvrdia, že do volieb pôjdu samostatne. Negatívnu odpoveď dostalo PS aj od Maďarskej aliancie. Republiková rada Aliancie v júni rozhodla, že vo voľbách v roku 2027 budú mať vlastnú kandidátnu listinu, no s PS rokujú o možnej povolebnej spolupráci.

Demokrati sa rozhodli, že sa s nikým spájať nebudú, no nechali si dvierka pootvorené na vytvorenie volebnej koalície s PS. Predseda Demokratov Jaroslav Naď to potvrdil: „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne.“ Strany už diskutujú o konkrétnych programových prienikoch.

Kde by mohli nabúrať

Obe strany potvrdili, že rokovania idú veľmi dobre a zatiaľ nenašli prekážku, ktorá by bránila spoločnému kandidovaniu. Ani jeden z lídrov sa do rokovaní nemusel zapojiť. Jaroslav Naď ani Michal Šimečka sa debát nezúčastňujú a fungujú len ako „odvolací orgán“, ktorý by rozhodol pri nezhodách vyjednávacích tímov. Doteraz sa na nich nikto nemusel obrátiť.

Obe strany zdôrazňujú slovo „zatiaľ“. Sú opatrní v tom, či sa spojenie podarí, a nevedia povedať, kedy by sa mohlo uzavrieť. Dôležitým termínom je koniec tohto roka.

Rokuje sa o programovom prieniku. Zhoda je v otázkach právneho štátu či zahraničnej politiky. Čakajú ich debaty o ekonomike a kultúrno-etických témach. Demokrati sú stredopravá konzervatívna strana, ktorú reprezentuje aj Eduard Heger. Progresívne Slovensko vznikalo ako stredoľavá strana, no príchodmi Ivana Korčoka či Ľudovíta Odóra sa posunulo do stredu. Demokrati sa obávajú napríklad reakcie PS na ich plán zaviesť rovnú daň na úrovni 17 percent. Podľa predstaviteľa PS by tieto prekážky mali spoločné rokovania prekonať.

Demokrati majú pri kandidátke svoje predstavy

Strany riešia aj mená na kandidátku. Jaroslav Naď vylúčil špekulácie, že sa rokovania zasekli na požiadavke Demokratov na každé druhé miesto na kandidátke: „Sú to výmysly.“ Cieľom Demokratov je, aby sa mohli po voľbách s PS rozdeliť a vytvoriť si vlastný klub. Na to potrebujú aspoň osem zástupcov v Národnej rade. Prebieha aj výmena informácií o hospodárení strán. „Nie je to nejaká kontrola financií, ale je prirodzené, že sa tam snaží byť nejaká transparentnosť,“ uviedol predstaviteľ Demokratov.

Veria si aj na viac ako 25 percent?

Demokrati a PS si od spojenia sľubujú minimálne takú podporu, akú by dal súčet ich aktuálnych preferencií. PS má dnes približne 20 percent, Demokrati približne 5. Ich „výtlak“ by mohol byť aspoň na úrovni 25 percent. Dúfajú aj v „efekt snehovej gule“ – že sa ich koalícia stane hlavnou voľbou pre ľudí, ktorí nechcú vládu Roberta Fica. Podobne uspela strana Spolu v Českej republike v roku 2021, keď porazila Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent.

Denník N v októbri minulého roka meral vnímanie spojenia opozičných strán. Dvojkoalíciu PS a Demokratov by volilo necelých 23 percent ľudí, teda len o málo viac, ako by malo PS samostatne. Meranie teoretických koalícií je však náročné a nemusí byť presné.

Demokrati a PS nečakajú s rokovaniami na iné opozičné strany. „Nebudeme čakať na veľký ‚big bang‘, že oznámime vznik jednej veľkej koalície. Rokovania budú postupné,“ uviedol nemenovaný zdroj. Nevylúčil, že sa v budúcnosti do koalície zapoja aj strany, ktoré spojenie doteraz odmietajú – SaS, maďarská Aliancia či KDH.