Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu je potrebných takmer 8 miliárd eur

Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu treba takmer 8 miliárd eur

Slovenské verejné financie sú aktuálne v alarmantnom stave, pričom na ich stabilizáciu bude potrebné prijať opatrenia vo výške takmer 8 miliárd eur. Tento záver vyplýva z najnovšej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú každoročne pripravuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. V správe sa uvádzajú hlavné faktory, ktoré ohrozujú dlhodobú stabilitu štátneho rozpočtu, medzi ktorými figuruje vysoký a stále rastúci dlh, nepriaznivé globálne ekonomické podmienky a zhoršujúci sa stav dôchodkového systému.

V súčasnosti Slovenská štátna pokladnica vykazuje najvyššie príjmy za posledných 25 rokov, avšak aj napriek tomu zostáva deficit vysoký a zadlžovanie narastá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zhoršil a už štvrtý rok sa nachádza v pásme vysokého rizika, pričom v minulom roku dosahoval 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje okolo 7,9 miliardy eur.

Konsolidačné opatrenia a ich účinnosť

Vo svetle prijatých konsolidačných balíčkov, ktoré vláda prijala v posledných troch rokoch, experti zdôrazňujú, že reálne zlepšenie fiškálnej situácie sa nedostavilo. Aj keď sa vláda snažila zvyšovať príjmy cez dane a odvody, zároveň presadzovala aj vyššie výdavky. Mnohé z týchto opatrení majú navyše len dočasný charakter, čo ich účinnosť oslabuje.

Ján Tóth, šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, upozorňuje na fenomenálny problém známy ako „konsolidačná pasca“, kde zvyšovanie daní a odvodov môže negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť ekonomiky a viesť k ďalším redukciám a škrtom v štátnej pokladnici. Dôchodkový systém je navyše kľúčovým faktorom, ktorý tvorí približne 40 percent hrozby pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä vzhľadom na demografické zmeny, ktoré sa očakávajú v nasledujúcich rokoch.

Prehľad súčasného a budúceho stavu

Verejný dlh Slovenska dosiahol historické maximum 61,4 percenta hrubého domáceho produktu. Bez ďalších konsolidačných opatrení by mohol v roku 2038 presiahnuť symbolickú hranicu 100 percent HDP. Ministerstvo financií už avizovalo, že v tomto volebnom období sa budú prijímať len minimálne opatrenia, pričom deficit sa očakáva na úrovni približne 4,3 percenta pre tento rok a 4,2 percenta pre rok nasledujúci.

Ján Tóth definitívne konštatuje, že vláda si svoje ciele v oblasti verejných financií uvoľnila a k dosiahnutiu trvalej stability bude potrebné prehodnotiť prístup k hospodáreniu s verejnými prostriedkami. Hlavným cieľom by malo byť nie len krátkodobé znižovanie deficitu, ale predovšetkým dlhodobé zlepšovanie celkového hospodárskeho stavu.