Čo s hrobom, keď sa oň nemá kto starať? A kedy sa pristupuje k exhumácii?

Čo sa stane s hrobom, o ktorý sa nikto nestará

O správe bratislavských cintorínov, pamätníkov, fontán či mestských hradieb, ale aj o pohrebnej službe sa stará mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy. Jej riaditeľ Robert Kováč vedie inštitúciu približne štyri roky. Do funkcie ho po úspešnom výberovom konaní ustanovil primátor.

Cintoríny ako pietne miesta aj parky

Podľa Kováča dnes na cintoríny nechodia iba starší ľudia. Cintoríny sú pietne miesta, ale zároveň parky s množstvom zelene, kde sa dá poprechádzať či posedieť v tieni stromov. V bežnom období roka prevažujú starší návštevníci, počas spomienky na zosnulých prichádzajú celé rodiny vrátane detí.

Na cintorínoch je zakázaný vstup s bicyklom či kolobežkou, so psami, zakázaná je konzumácia alkoholu a fajčenie. Riaditeľ upozorňuje aj na falošných kamenárov – ponúkať služby priamo na cintorínoch je zakázané, kamenárstva sú riadne označené.

Kremácia prevláda, hroby slúžia viacerým generáciám

Podiel kremácií dosiahol 72 percent oproti 28 percentám klasických pohrebov. Urny možno ukladať nielen do kolumbárií, ale aj na hrobové miesta. Zákon stanovuje prenájom hrobového miesta a po uplynutí desaťročnej lehoty je možné na tom istom mieste opäť pochovávať, preto jedno miesto často slúži viacerým generáciám.

Adopcia hrobov a prepis zmluvy

Ak sa pozostalí obávajú, že sa o hrob nebude mať kto starať, rieši sa to prepisom nájomnej zmluvy na vybavovateľa pohrebu alebo na ďalšieho príbuzného s preukázateľným vzťahom k zosnulému či predošlému nájomcovi. Od augusta funguje aj adopcia hrobových miest – hrob si môže adoptovať aj známy, ktorý nechce, aby miesto zaniklo. Na adoptované miesto sa však nesmie pochovávať.

Likvidácia hrobov a tlecia doba

Pri likvidácii sa odstraňuje príslušenstvo hrobového miesta, hrob sa nevykopáva a ostatky sa nevyberajú. Ak je nájomca známy, výpovedná lehota je jeden rok, ak neznámy, miesto sa označí a lehota je tri roky. K likvidácii možno pristúpiť až po súhlase okresného úradu. Pri opätovnom pochovávaní hrobár prípadné ostatky vyberie, vloží do bavlneného vrecka a pietne uloží na dno jamy. Tlecia doba je zo zákona desať rokov, hrobár musí mať minimálne stredoškolské vzdelanie.

Exhumácie sú zriedkavé

Exhumácia býva spravidla nariadená orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré môžu pozostalým aj zakázať kremáciu. Prípady, keď sa niekto sťahuje do iného mesta a chce mať blízkych pri sebe, sa nevyskytli. Čím dlhšie je telo uložené, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa nájdu ostatky – väčšinou zostávajú len fragmenty, napríklad časti lebky či stehennej kosti. Z urny s popolom sa DNA získať nedá, teplota spaľovania je 1 200 stupňov Celzia.

Sviečkomaty a odpady počas dušičiek

Na cintorínoch fungujú digitálne kiosky s informáciami aj sviečkomaty na mince – sviečka s kahancem stojí dve eurá, samotná sviečka so zápalkami euro. Použitý kahanec možno odložiť na určené miesto a ďalší návštevník si ho môže zobrať. Počas dušičiek vzniká toľko odpadu ako za zvyšok roka, personál je posilnený a vývozy častejšie.

Nový cintorín až po roku 2040

V Bratislave ročne zomrie okolo 3 000 ľudí, z toho 2 500 má hrobové miesto, ročne sa pridelí zhruba 500 hrobových, urnových a kryptových miest. Bratislava nový cintorín nebude potrebovať skôr ako o 15 rokov, výstavba by trvala minimálne päť rokov. Štúdia s demografickými údajmi a dvoma vytipovanými lokalitami má byť predstavená v decembri.