Koľko stupňov mať doma? Vedci určili ideálnu teplotu

Koľko stupňov mať doma? Vedci určili ideálnu teplotu

Koľko stupňov by ste mali mať doma? Vedci určili ideálnu teplotu

Teplota v domácnosti priamo ovplyvňuje činnosť srdca, kvalitu spánku aj schopnosť sústrediť sa. Zdravotnícke inštitúcie zhrnuli, aké podmienky predstavujú pre ľudský organizmus minimum bezpečnosti a prečo by nemala byť každá izba vykúrená rovnako.

Keď sa za oknami ochladí, mnohí stoja pred dilemou: pridať na radiátoroch, alebo zostať pri nižšej teplote, aby ušetrili na účtoch. Správna teplota v domácnosti však nie je len otázkou peňazí. Dokáže ovplyvniť fungovanie organizmu a v krajných prípadoch zvýšiť riziko zdravotných problémov.

Odborníci sa už roky snažia určiť, aká teplota je pre človeka najbezpečnejšia. Hoci sa individuálne preferencie líšia, vedecký konsenzus je prekvapivo jednotný.

Pod 18 stupňov sa začínajú problémy

Systematický prehľad výskumov vypracovaný pre Britskú agentúru pre zdravotnú bezpečnosť (UK Health Security Agency) ukázal, že zdravotné následky spojené s podchladením domácnosti sa objavujú už pri teplotách nižších ako približne 18 stupňov Celzia. Najohrozenejší sú starší ľudia, chronicky chorí pacienti a malé deti. Na základe týchto zistení odborníci určili 18 stupňov ako minimálnu teplotu, ktorá by sa mala v zime udržiavať v byte.

Príliš nízka teplota v byte môže zhoršovať ochorenia dýchacích ciest a srdcovo-cievneho systému a zvyšovať riziko vzniku vlhkosti a plesní. Podobné závery prezentuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá upozorňuje, že primerane vykúrené obydlia sú dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie.

Aká teplota v domácnosti je najlepšia?

Vedci z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity a Inštitútu Marcusa pre výskum starnutia sledovali počas jedného roka ľudí vo veku nad 65 rokov. Účastníci výskumu najzriedkavejšie hlásili problémy so sústredením vtedy, keď sa teplota v domácnosti pohybovala od 20 do 24 stupňov Celzia.

Už odchýlka od tohto rozpätia o približne 4 stupne súvisela s takmer dvojnásobným nárastom rizika ťažkostí s udržaním pozornosti. Autori štúdie zdôrazňujú, že vhodné tepelné podmienky môžu mať význam nielen pre pohodlie seniorov, ale aj pre ich kognitívne schopnosti a sebestačnosť.

Podľa odporúčaní kanadského úradu verejného zdravotníctva (Health Canada) by teplota v miestnostiach, v ktorých žijú starší ľudia, nemala presiahnuť 26 stupňov. Odborníci upozorňujú, že dlhší pobyt v teplotách od 26 do 31 stupňov zvyšuje záťaž organizmu a riziko ochorení spojených s prehriatím.

Rozsiahly prehľad štúdií zverejnený v roku 2025, ktorý sa zameral na teploty v domácnostiach, potvrdil, že príliš studené aj príliš prekúrené byty súvisia s vyšším rizikom zdravotných ťažkostí. Autori upozorňujú, že najbezpečnejšie je vyhýbať sa extrémom a udržiavať stabilné tepelné podmienky.

V praxi to znamená, že teplota okolo 20 – 22 stupňov Celzia bude vyhovovať väčšine zdravých ľudí. Hodnotu 18 stupňov treba vnímať skôr ako spodnú hranicu bezpečnosti než ideálny stav. Seniori, malé deti a ľudia s chronickými ochoreniami môžu potrebovať o niečo teplejšie miestnosti.

Teplota by mala závisieť od miestnosti

Teplota nemusí byť v celom byte rovnaká. Jednotlivé miestnosti plnia rôzne funkcie, preto sa iné podmienky osvedčia počas spánku a iné v kúpeľni či v obývačke. Ako optimálne pre zdravie aj každodenné pohodlie sa najčastejšie považujú tieto rozpätia:

Obývačka: 20 – 22 °C

Spálňa: 18 – 19 °C

Detská izba: 20 – 22 °C

Kuchyňa: 18 – 20 °C

Kúpeľňa: 22 – 24 °C

Predsieň: 18 °C

Počas spánku telesná teplota prirodzene klesá. Výskumy ukazujú, že príliš teplá spálňa môže sťažovať zaspávanie, zvyšovať počet nočných prebudení a zhoršovať kvalitu spánku. Naopak, v kúpeľni sa odporúča vyššia teplota, zvyčajne 22 – 24 stupňov. Po kúpeli alebo sprche sa telo ochladzuje rýchlejšie, preto teplejšia miestnosť zvyšuje komfort a znižuje riziko podchladenia, najmä u detí a seniorov.