Otec zachraňoval cintorín, na firmu mu dali hákové kríže

Otec zachraňoval židovský cintorín, na firmu mu nakreslili hákové kríže

Podnikateľ Jozef Klement začal v 90. rokoch zachraňovať židovský cintorín vo Zvolene. Neskôr prišiel s myšlienkou každoročnej spomienky na obete holokaustu. Zo stredného Slovenska sa v roku 2021 Nezabudnutí susedia rozšírili do desiatok miest.

Po úmrtí iniciátora myšlienky prevzala koordináciu podujatia jeho dcéra Ela Klementová. Spolu so sestrou a švagrom pokračujú v tradícii rodinnej firmy na výrobu pečiatok a reklamných predmetov.

Nezabudnutých susedov si Slováci pripomínajú 9. septembra, ktorý je Dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Je tiež dňom prijatia Židovského kódexu v roku 1941, ktorý zbavil slovenské židovské obyvateľstvo ľudských a občianskych práv. Protižidovská politika viedla až k deportáciám Židov do vyhladzovacích táborov.

Z cintorína sa stala skládka

Zvolenský židovský cintorín bol v 90. rokoch opusteným miestom. Židovská komunita v meste vtedy nežila. Po vojne sa z viac ako päťsto židov vrátilo do Zvolena niekoľko desiatok, mnohí emigrovali do USA a Izraela.

Na časti cintorína sa začala budovať autobusová stanica. Chýbala mu celá jedna stena a miestni často nevedeli, že tam cintorín je. Miesto využívali ako skládku, niektorí si chodili po náhrobné kamene.

Jozef Klement nemal k cintorínu osobnú väzbu. Napriek tomu zorganizoval prvé dobrovoľnícke brigády. Na začiatku odtiaľ povynášali sedem kontajnerov odpadu.

Pomoc prišla zo zahraničia

Keď Zvolen navštívila aktívna dôchodkyňa Alice Gingold, ktorá prišla na Slovensko v mene Amerických mierových zborov, skončila v Klementovej kancelárii. Zmobilizovala svoju židovskú komunitu v USA, ktorej členovia posielali finančné dary na záchranu cintorína.

Cintorín sa postupne menil. Pribudla tabuľa so 731 menami deportovaných a zavraždených židovských obetí holokaustu zo Zvolena a okolia, ale aj pamätník venovaný rómskemu holokaustu.

Nenávisť voči firme

Na konci 90. rokov sa firma Klementovcov stala terčom útokov. Na budovu niekto nastriekal nápisy a symboly ako Heil Hitler, 88, hákové kríže, ale aj vyhrážky. Bolo to obdobie pevných liniek a rodičia sa stretávali aj s anonymnými telefonátmi.

Ela Klementová spomína, že vtedy navštevovala základnú školu a vnímala skupinky skínov. Raz na ňu so sestrou na ulici vykrikovali „Juden raus!“ alebo „Židky“.

Mama odhovárala otca, aby s médiami hovoril, prosila ho, aby sa už neukazoval. On neustúpil. Napokon bol v hlavných večerných správach a o útoku na firmu otvorene rozprával. Išlo o trojicu neonacistov, ktorí boli potrestaní.

Nezabudnutí susedia dnes

Podujatie sa rozšírilo do rôznych miest. Zapájajú sa mestské úrady, kultúrne inštitúcie, školy, učitelia dejepisu, kresťanské organizácie aj skupiny dobrovoľníkov.

Ela Klementová nechce, aby boli Nezabudnutí susedia exkluzívne o utrpení Židov. Do programu zaraďujú aj osobnosti z iných komunít. Tento rok medzi oslovenými boli zástupca židovskej komunity a preživší holokaustu Fedor Gál, aktivistka pracujúca s rómskou mládežou Kristína Maková, Milan Zvada z banskobystrického Pride a Ukrajinka Oksana Horova.

Postoj ku konfliktu v Gaze

Ela Klementová hovorí, že to, čo sa v Gaze deje na civilnom obyvateľstve, sú zločinné akty. Konflikt má podľa nej zložité korene a vidí v ňom neproporcionalitu v použití sily zo strany Izraela.

Zároveň podujatie Nezabudnutí susedia organizujú nezávisle od židovskej náboženskej obce a izraelskej ambasády. Historicky uvádzali logo ambasády, ktorá poskytovala zoznam ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. V súčasnosti zástupcov ambasády na podujatie nepozývajú.