Prečo umelcom a politikom veríme to, čo sme podnikateľom nikdy neuverili? (názor Róberta Chovanculiaka)

Prečo umelcom a politikom veríme to, čo sme podnikateľom neuverili nikdy?

V našej spoločnosti existuje zvláštna dynamika vnímania úspešných jednotlivcov v rôznych oblastiach. Zatiaľ čo podnikatelia a ich inovatívne prístupy sú častokrát chápané ako prozaický egoizmus, umelcom a politikom sa často prisudzuje ušľachtilý obraz, ktorý maskuje ich osobné ambície. Táto skrytá psychológia sa prelína našou kultúrou a historicky utvára naše pohľady na úspech a postavenie.

Človek, podobne ako iné živočíchy, má základné potreby: potrebuje jedlo, bezpečie a reprodukciu. Avšak u ľudí tieto potreby zvyčajne vedú k získavaniu statusu v spoločnosti prostredníctvom interakcií s inými. Štatistiky naznačujú, že aj keď sme svedkami nespornej úrovne zlepšenia životných podmienok na globálnej úrovni, mnohí ľudia ostávajú znepokojení relatívnym postavením vo vzťahu k svojim kolegom a susedom.

Historicky, status zohrával kľúčovú úlohu v spoločenských interakciách, a aj dnes je relevantný. Pokiaľ ide o ekonomickú situáciu či osobný úspech, väčšina z nás prežíva vnútorný konflikt medzi túžbou po uznaní a potrebou skromnosti. Podľa psychológie, deklarovanie túžby po statuse môže paradoxne viesť k jeho opaku; zatiaľ čo skromnosť je oceňovaná, hrdosť alebo otvorené vystatovanie sa demotivuje a stáva sa predmetom posmechu.

Skromnosť ako sebaklam

Statusové hry, ktoré sa odeľujú v našej kultúre, sa nezriedka stávajú predmetom sebaklamu. Evolučné psychológie sa obracajú na túto zložitú psychológiu, kedy si nie len ostatní, ale aj my sami nechceme pripustiť, že máme ambície a túžbu po spoločenstve.

V tradičných kultúrach sa od úspešných jednotlivcov očakávalo, že svoje úspechy neprezentujú explicitne a táto tendencia sa prenáša aj do moderných čias. Úspešní podnikatelia, ktorí sa snažia maskovať svoje úspechy za altruistické ciele, sa často snažia vytvoriť pozitívny imidž, aj keď to, čo robia, má veľmi často egoistické zázemie. To nás privádza k otázke: prečo sú úspešní podnikatelia vnímaní ako „vydierači“ či „nezištníci“?

Podnikanie bez pozlátka

Na rozdiel od umelcov, ktorí môžu zamaskovať svoje túžby pod pláštik poslania a obdivu, podnikatelia majú ťažšie. Snažia sa o prijatie ich podnikateľských aktivít, no ich úspech je niekedy ukrytý pod veľkým množstvom kritiky a podozrenia.

Političná sféra tiež zohráva svoj podiel na tejto dynamike, kde sa snažia maskovať vlastnú honbu po statusovej hre pod príkrovom verejného záujmu. Samotný proces rozdeľovania a redistribúcie hodnoty prostredníctvom politiky vedie k negatívnym externalitám, zatiaľ čo podnikanie je často nazývané „sebecké“.

Kultúrna prestavba a morálny status

Spoločenské normy, ktoré ovplyvňujú naše presvedčenia, vyžadujú zmenu, ak chceme posunúť vnímanie podnikania. Mnohé dejinné obdobia, keď sa ľudia začali prejavovať prostredníctvom vďačnosti a uznania, sa preniesli aj do prosperity. Je zrejmé, že ak máme uspieť v spoločnosti, musíme byť schopní vytvárať kultúrne premeny, ktoré nám umožnia udržovať vnímanie podnikania ako prospešnej aktivity.

A kým tieto statusové hry pretrvávajú, otázkou ostáva, aký dopad budú mať na budúce generácie. Bude to situácia, kedy sa ocitneme vo svete umelcov a inovačných lídrov, alebo skôr vo svete vyčlenenia a politických hier? Na odpoveď na túto otázku si budeme musieť počkať, avšak jasne je vidieť, že človek si vždy nájde spôsob, ako hrať statusové hry, ak nie otvorene, tak aspoň diskrétne.