Šimečkova aktivistka? Slamerka Veroni Gyenge otvorene o tom, prečo kritizuje PS aj Maďarskú alianciu a čo pre ňu znamená slovo Felvidék.

Rozhovor so slamerkou Veroni Gyenge: Identita a pocit domova

Veroni Gyenge, známa ako aktivistka a slam poetka, otvorene hovorí o komplexných pocitoch, ktoré zažíva ako Maďarka žijúca na Slovensku. V rozhovore zdôrazňuje, že Maďari na Slovensku majú často pocit, že sú druhoradými občanmi. Pre ňu osobne je neustále vyrovnávanie sa s identitou spojene s prežívaním stigmatizácie, ktorú zažívala už od detstva.

„Keď som mala dvadsať rokov a čítala som knihu v maďarčine vo vlaku, musela som počúvať nadávky na adresu Maďarov. Dnes, keď hovorím v mojom rodnom jazyku na zastávke, radšej sledujem okolie, pretože sa obávam negatívnych reakcií,“ uviedla Gyenge. Tento nesúlad so slovenskou spoločnosťou ju vedie k zamysleniu o možnosti odchodu zo Slovenska, po viac ako roku intenzívneho aktivizmu.

„Na Slovensku sa necítim bezpečne. Existuje mnoho momentov, ktoré ma presviedčajú, že nie som akceptovaná ako súčasť tejto komunity. Keď sa objavili diskusie o Benešových dekrétoch, vnímala som, že sa atmosféra stáva nebezpečnou,“ dodáva aktivistka.

Pocit domova a identita

Gyenge si tiež uvedomuje, že doma neznamená len miesto, ale predovšetkým pocit. „Cítila som sa tak od mala. Hľadám domov, ktorého sa mi nedarí nájsť. Naša spoločnosť je rozdelená a mnohí Slováci nerozumejú perspektíve Maďarov na Slovensku,“ tvrdí Gyenge.

V kontexte podporovania menšín vyzýva na otvorenú komunikáciu medzi Slovákmi a Maďarmi. Poukazuje na to, že politické deklarácie často existujú len na obohatenie volebných programov, a nie ako legitimná snaha porozumieť potrebám menšín.

Aktivizmus a budúcnosť

Gyenge sa angažuje vo verejnom diskurze, avšak čelí nezáujmu širokej verejnosti. „Mnohí aktivisti a organizátori, ktorých naša téma zaujíma, akoby zostali ticho. Urobila som kroky, aby som bola počuť, ale pre žiadnu z nás neexistuje jednoduchý spôsob, ako sa vymaniť z tohto ticha,“ hovorí.

V rozhovore Gyenge končí nádejou, že napokon uprednostní zostať a bojovať za Slovensko, ktoré by sa stalo domovom pre všetkých, a to bez ohľadu na jazyk či sexuálnu orientáciu. „Musíme vytvárať priestor na porozumenie a vzájomnú podporu,“ dodáva.

Citlivá téma – Benešove dekréty

Nevyhnutnou súčasťou rozhovoru bola aj téma Benešových dekrétov. Gyenge vyjadruje názor, že väčšina Maďarov na Slovensku nesie traumu tejto historickej udalosti vo svojej DNA. „Benešove dekréty sú bolestnou súčasťou našich životov a tejto spoločnosti, o ktorej si mnohí vôbec neuvedomujú, aké následky nažívanie vedie,“ uzatvára.