Slovenka sa chystá do vesmíru, ale v rakete nebude. Ako sa tam dostane?
Slovenka mieri do vesmíru, no v rakete sedieť nebude. V čom poletí?
Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová bude súčasťou posádky, ktorá absolvuje suborbitálny let do vesmíru. Misia s označením ECM1 (First European Commercial Mission) sa má uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027. Let zabezpečí súkromná spoločnosť Virgin Galactic.
Firma Blue Origin, ktorá donedávna ako jediná pravidelne realizovala komerčné suborbitálne lety s posádkou, svoj program pozastavila. Prestávku ohlásila 30. januára 2026, osem dní po poslednej misii NS-38 z 22. januára 2026, aby sa mohla sústrediť na vývoj prostriedkov súvisiacich s programom Artemis.
Virgin Galactic mal tiež dlhšiu prevádzkovú prestávku. Posledný let prvej generácie raketoplánov Galactic 07 uskutočnil 8. júna 2024, odvtedy sa venoval vývoju novej generácie. Prvý exemplár raketoplánu triedy Delta s názvom Apeiron predstavil 28. októbra 2026 na základni Spaceport America. Jeho prvý ostrý let sa chystá na začiatok druhého štvrťroka 2027.
„Malo by ísť o novú generáciu raketoplánov, ktoré umožnia šiestim pasažierom a dvom pilotom cestovať do vesmíru. Predtým sa používali menšie plavidlá, kde sa zmestili len štyria pasažieri,“ povedala Musilová.
Odlišný profil letu
Nepôjde o rovnakú misiu, akú v roku 1999 absolvoval prvý slovenský astronaut Ivan Bella. Ten vyletel priamo na obežnú dráhu Zeme a strávil niekoľko dní na vesmírnej stanici Mir. V tomto prípade ide o výrazne odlišný suborbitálny let.
Medzinárodne uznávaná hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom leží vo výške 100 kilometrov nad morom. Druhá generácia raketoplánu od Virgin Galactic vyletí do maximálnej výšky 85 až 90 kilometrov. Svojím letovým profilom sa tak dá prirovnať k historickým letom experimentálneho raketového lietadla X-15.
Raketoplán s posádkou je podvesený pod krídlami nosného lietadla, ktoré sa najprv dostane do výšky 14 až 15 kilometrov. Až tam sa raketoplán odpojí, pilot naštartuje hybridný raketový motor a plavidlo prudko zrýchli takmer kolmo nahor. Po vyhorení motora posádka zažije stav beztiaže, ktorý potrvá približne 3 až 4 minúty.
„Celkový let by mal trvať približne 90 minút. Samotná fáza v mikrogravitácii potrvá pravdepodobne štyri až päť minút, presný údaj však organizátori ešte spresnia,“ vysvetlila Musilová. „Hoci sa to môže zdať ako krátka doba, aj takýto okamih v stave beztiaže úplne stačí na realizáciu rôznych meraní.“
Výlučne európska posádka
V kabíne raketoplánu triedy Delta je k dispozícii šesť miest pre pasažierov. Jedno z nich bude zaberať Michaela Musilová, ďalšie miesto patrí iniciátorovi misie Čechovi René Šírovi a na dve miesta si sadnú dvaja Poliaci Bartłomiej Zakrzewski a Sławomir Lewczuk. Mená zvyšných dvoch pasažierov zatiaľ nie sú známe, pôjde však taktiež o Európanov.
„Moje miesto v projekte First European Commercial Mission je isté. Aktuálne ešte finalizujeme rôzne partnerské spolupráce a sponzoring. Postupne tiež doťahujeme detaily všetkých vedeckých experimentov. Platný kontrakt nám zaručuje štart aj v prípade technických zdržaní,“ vysvetľuje Musilová.
„Na misii budem pôsobiť ako vedúca výskumu. Plánujem realizovať vlastné vedecké projekty a zároveň pomáhať kolegom s ich meraniami. Zatiaľ evidujem záujem zo strany viacerých zahraničných organizácií. Popritom aktívne rokujem s domácimi ústavmi či firmami. Mojím veľkým prianím je dostať do vesmíru čo najväčší počet slovenských prác a technológií,“ hovorí astrobiologička.
Misia ECM1 bude historicky prvou komerčnou európskou posádkou, ktorá sa spoločne pozrie na okraj vesmíru. Pre Slovensko znamená historický moment v podobe prvej vesmírnej turistky a výrazné zviditeľnenie krajiny na medzinárodnej scéne.


