Vysoká škola výtvarných umení reaguje na novelu Ústavy
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave: Oslabovanie právneho štátu
V súčasnej dobe je vesmír polemického zmýšľania druhej najhlbšej indikácie zmien v ústave, pričom Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) jasne varuje pred chmúrnymi následkami. Po schválení novely Ústavy Slovenskej republiky je už zrejmé, že štruktúra ochrany ľudskej dôstojnosti je vystavená vážnym otázkam.
Skutočnosť, že novela zakrýva legislatívne hemorrhoidy okolo „národnej identity“, je v skutočnosti predzvesťou toho, že právo sa stáva pyrotechnikou pre politické experimenty. Ochrana práv sa stáva abstraktným pojmom, zatiaľ čo konkrétne potreby jednotlivcov, predovšetkým zraniteľných skupín, sú ignorované.
Ústava: Ideologické ponímanie versus reálne rodiny
Pre deti, ukotvenie v heterosexuálnych manželstvách ako predpoklad pri osvojení je alarmujúci signál. Takáto definícia rovnako oslabuje právnu uznávanie diverzity rodinných štruktúr. Nárok na rodinný život a jeho naplnenie sa stáva pasovaním ideológie cez samotnú existenciu rodín, čo je neakceptovateľné a neprípustné.
Toto otroctvo názorovým ukazovateľom podporuje predpoklad, že politické rozhodovania neberú do úvahy konkrétnu realitu. Naši legislatívni architekti skutočne ponúkajú provokácie, ktoré ničí samotné srdce spravodlivosti.
Kde sa nachádza spravodlivosť?
Pre právny štát by mala byť zásadou ochrana pred svojvôľou. Avšak, ak legislativa začína vynechávať podmienky predvídateľnosti práva, zabíja základné princípy spravodlivosti, s ktorými sme sa roky snažili žiť reputáciu právneho štátu.
Osoby, ktoré sú instinktívne zraniteľné, čelí prehlbovaniu nespravodlivosti. A zas, kde sú hlasivky tých, ktorí volajú po právach? Ochrana detí a ostatných ohrozených skupín sa zdá byť politickým skvostom len na blízkosť voľbám.
Školstvo a právny systém: Pozoruhodná paralela
VŠVU sa nebojí pomenovať túto skutočnosť priamo. Paradoxom je, že vzdelávacie inštitúcie, ktoré by mali byť svetlom a obranou, zažívajú znížený stupeň dôvery vo voľbe spravodlivosti. Ak tí na vrchole hierarchie ignorujú zodpovednosť, ako môžeme očakávať zmenu? Kto chráni tých, ktorí majú slabšie postavenie?
Na dozor nad právnym štátom by sa mali zveriť nezávislé autority. S ohľadom na nedávne udalosti môže byť otázka národného sebauvedomenia nečakanou udalosťou, no nie je to, čo je potrebné pre našu budúcnosť.
