Rusi nás raz napadnú, zavoláme vojnovým štváčom?
Keď nás raz Rusi napadnú, zavoláme vojnovým štváčom?
Minulý týždeň Európsky parlament vyzval rezolúciou Rusko na okamžitý návrat všetkých deportovaných a násilne premiestnených ukrajinských detí. Za hlasovalo 536 poslancov, proti iba ôsmi, a polovica z nich boli europoslanci Smeru.
Celý demokratický svet to vidí ako únos, len Ľuboš Blaha ako evakuáciu. Rezolúciu nazval „eurohoaxom“ a na svoje hlasovanie je vraj hrdý. Nie je to ojedinelý exces. Je to vyústenie rétoriky, ktorú roky pestuje predseda Smeru. Robert Fico sa pred Nemcami „nepokaká“. Francúzi a Briti sú podľa neho „klub vojnových štváčov“, český prezident vraj chce vojnu a Európska únia podporuje zabíjanie Slovanov. Najnovšie bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že slovenské referendum o vstupe do Európskej únie bolo sfalšované.
Predtým spochybnil článok 5 Severoatlantickej zmluvy a otvorene hovoril, že Slovensku by viac svedčala vojenská neutralita. Po rokoch podobnej rétoriky si svet o premiérovi urobil jasno. Západné denníky píšu o premiérovi ako o hlavybôle Európy či politikovi, ktorý prednáša ruskú propagandu a rozbíja jednotu EÚ.
Kto príde, keď zavoláme?
Za Ficovou nevkusnou zahraničnopolitickou groteskou sa skrýva vážny problém pre Slovensko. Dourážal krajiny, na ktorých pomoc sa spoliehame v prípade krízy. Tiež krajiny, ktoré momentálne rozhodujú o osude eurofondov, ktoré Slovensku priniesli skoro dve miliardy ročne.
Robert Fico zjavne počíta s tým, že mu hádky so západnými spojencami prinesú body doma. Zabúda však, že jeho vyhlásenia nepočujú len voliči Smeru. Počujú ich aj v Paríži, Berlíne, Londýne či Varšave. Predstavme si, že by našu krajinu niekto vojensky napadol. Slovensko by požiadalo spojencov o pomoc podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.
Ten zaväzuje spojencov pomôcť napadnutému štátu. Akú pomoc a v akom rozsahu poskytnú, si však určuje každá krajina sama. Čo si vtedy pomyslia Francúzi či Briti? Že majú ísť brániť Slovensko, ktorého premiér ich osočoval, lebo pomáhali inej napadnutej krajine? Ako doma vysvetlia, že ich vojaci by mali riskovať život v mene niekoho, kto ich krajinu roky očierňoval?
Členstvo v NATO nie je predplatné, ktoré sa samo obnovuje. Kolektívna obrana nestojí len na zmluvách, ale aj na dôvere a solidarite. Tú však Robert Fico cestami do Moskvy a rečami o nemeckej armáde ako Wehrmachte trestuhodne premrhal.
Radikalizácia Smeru
Krajina našej veľkosti nikdy v dejinách nemala na dianie v Európe taký vplyv ako dnes, keď sedí za jedným stolom so svojimi partnermi a môže opierať svoju bezpečnosť o spojenectvo s demokratickými krajinami.
S partnermi v EÚ môžeme otvorene nesúhlasiť bez obáv z represie. Nechceme zažiť znovu, že sa o našej budúcnosti bude rozhodovať v Moskve. Stačí si spomenúť na osud generácie, ktorá v 50. rokoch zažila poprevratové procesy pod dohľadom sovietskych komisárov, či obete invázie z roku 1968 a následnej okupácie.
Preto sme ako Progresívne Slovensko predložili do Národnej rady uznesenie o zastavení kolaborácie s Ruskou federáciou. Vyzývame v ňom predstaviteľov štátu, aby prestali spochybňovať článok 5 NATO a tým oslabovať bezpečnostné ukotvenie Slovenska. Ešte pred viacerými rokmi by sa na ňom vedela uzniesť väčšina poslancov.
Po radikalizácii Smeru, ktorý má čoraz bližšie k extrémistom v Republike, ho dnešná vládna koalícia zamietla. Nehovoriac o slovách Roberta Fica, ktorý si najnovšie zobral do hľadáčika referendum o EÚ v snahe zasiať v spoločnosti ďalšie pochybnosti.
Mier s faktúrou
Slovensko vlani vyviezlo zbrane a muníciu za takmer 2,4 miliardy eur, veľa z toho do tej istej Ukrajine, ktorú premiér vyzýva vzdať sa. Tá suma je rekord v našej novodobej histórii.
Ministri tejto vlády sa tým doma nepochvália, tu počúvame reči, ako nebudeme zabíjať Slovanov, no neštítia sa pomoc Ukrajine pripomenúť diskrétne pred západnými publikami. Je to akási deka, ktorou chcú prekryť iné prešľapy. V ich cynických hlavách všetci politici vodu kážu a víno pijú. Možno dúfajú v pochopenie svojej duplicity za hranicami, a možno aj odpustenie, keď bude Slovensko potrebovať pomoc.
Naša obava je, že fatálne zle čítajú postoje spojencov. V čase rozkolísanej aliancie, kedy Donald Trump skoro denne vysiela mätúce signály o ochote podporiť NATO, je hlúpe dávať iným extra dôvody neprísť nám na pomoc.
O to viac, že verejnosť v takom Francúzsku či Nemecku nevníma zákulisné reči našich ministrov o tom, ako pomáhame Ukrajine. Vidia Ficove urážky, odkazy na nacizmus, na mníchovskú zradu. Ich lídri budú mať nulový politický motív pomáhať Slovensku, naopak, budú čeliť kritike, že čím si to Slovensko zaslúžilo.
Pán premiér, zahraničná politika nie je súťaž o najvirálnejšiu tlačovku. Vaše výroky môžu Smeru priniesť pár bodov v prieskumoch. Účet za stratenú dôveru však raz zaplatíme všetci. Dôveru, ktorú generácie diplomatov, vojakov aj obyčajných ľudí budovali vyše dvadsať rokov, nedovolíme rozmeniť na lajky.


