Dobré mesto nie je luxus, ale verejný záujem
Dobré mesto nie je luxus, ale verejný záujem
Po októbrových komunálnych a krajských voľbách sa pozornosť obracia na ľudí, ktorí budú najbližšie roky rozhodovať o uliciach, školách, doprave a verejných budovách. Práve v mestách a obciach ľudia najskôr pocítia dôsledky klimatickej zmeny – a práve tam ich možno najúčinnejšie zmierniť.
Náklady na prevádzku budov, horúčavy, sucho a prívalové zrážky už nie sú okrajové environmentálne témy. Ovplyvňujú zdravie ľudí, dostupnosť služieb, výdavky domácností aj verejné rozpočty. Klimatické opatrenia preto nemajú byť samostatnou kapitolou v strategickom dokumente, ale prirodzenou súčasťou rozhodovania o bývaní, doprave, školách a verejných priestoroch.
Odolné mesto začína každodennými potrebami
Klimaticky odolné mesto nemusí byť futuristickou metropolou. Začína sa stromami, ktoré poskytujú tieň, parkom, ktorý zadržiava vodu, bezpečnou cestou do školy a budovou, ktorá sa v lete neprehrieva a v zime zbytočne nestráca teplo. Škola s tienením a vetraním poskytuje lepšie podmienky na učenie, energeticky úspornejší domov sociálnych služieb znižuje prevádzkové výdavky a kvalitná verejná doprava umožňuje dostať sa do práce či k lekárovi aj bez auta.
Konkrétny príklad ponúka Banská Bystrica. Na Základnej škole Sitnianska v Sásovej mesto buduje zelenú strechu s plochou takmer 3 900 m². Podľa údajov samosprávy dokáže použitá technológia zadržať až 60 litrov dažďovej vody na meter štvorcový. Zelená strecha má zároveň obmedziť prehrievanie strešného plášťa: kým jeho teplota môže v lete dosiahnuť 60 až 80 °C, pri zelenej streche sa uvádza 20 až 35 °C. Realizáciu však sprevádzali aj komplikácie – počas rekonštrukcie zatekalo do priestorov školy.
Slovensko má veľký investičný dlh
Rozsah problému ukazuje štúdia Skrytý investičný dlh budov územnej samosprávy, ktorú v októbri 2026 predstavila organizácia Budovy pre budúcnosť spolu so ZMOS, Úniou miest Slovenska a združením samosprávnych krajov SK8. Samosprávy majú podľa štúdie pripravených 2 203 projektových zámerov na obnovu verejných budov v hodnote najmenej 2,19 miliardy eur. Na potrebné tempo obnovy treba ročne približne 550 miliónov eur, zatiaľ čo doterajšie priemerné ročné alokácie dosahovali 200 až 250 miliónov eur.
Užitočnú skúsenosť ponúka program Obnov dom, ktorý z Plánu obnovy podporuje energetickú obnovu rodinných domov. Podľa ministerstva životného prostredia program za dva roky podporil obnovu 28-tisíc rodinných domov a domácnostiam vyplatil viac ako 420 miliónov eur. Pokračuje výzvou Obnov dom mini+, ktorá má z Modernizačného fondu 186 miliónov eur pre takmer 17-tisíc domácností ohrozených energetickou chudobou.
Klimatická odolnosť a sociálne rozdiely
Seniori, malé deti, ľudia so zdravotným znevýhodnením a domácnosti s nízkymi príjmami môžu byť zraniteľnejší voči dôsledkom klimatickej zmeny a rastúcim nákladom na energie a majú menej možností, ako sa chrániť. Pozornosť si preto zaslúžia najmä sídliská bez dostatku zelene, energeticky náročné budovy a lokality so slabým dopravným spojením.
Sociálno-klimatický fond EÚ môže Slovensku priniesť až 1,5 miliardy eur na podporu zraniteľných domácností a ďalších skupín zasiahnutých zelenou transformáciou. Prístup k týmto prostriedkom však závisí od prípravy a schválenia národného Sociálno-klimatického plánu a od splnenia súvisiacich podmienok.
Najväčšou prekážkou nie sú len peniaze
Príprava kvalitného projektu si vyžaduje technické znalosti, projektovú dokumentáciu a orientáciu v pravidlách dotačných programov. Väčšie mestá môžu mať vlastné odborné tímy, no menšie obce často nemajú špecialistov na energetiku, investície či európske financovanie. Riešením nie je iba vyhlasovanie ďalších výziev, ale stabilné viacročné financovanie, predvídateľné pravidlá a dostupná odborná pomoc.
Komisia 27. októbra predložila návrh európskeho zákona o klimatickej odolnosti, podľa ktorého by štáty mali pravidelne posudzovať klimatické riziká a jasne určiť, kto za ich riadenie zodpovedá.
Dvadsať miliárd eur pre Slovensko
V súvislosti s novým sedemročným rozpočtom EÚ, ktorý má platiť od roku 2028, sa podľa návrhu Európskej komisie pre Slovensko počíta s približne 20 miliardami eur. Konečný objem a podmienky využitia prostriedkov budú závisieť od výslednej podoby rozpočtu EÚ a od schválenia Národného a regionálneho partnerského plánu, ktorý pripravuje vláda.
Samosprávy by preto mali byť do prípravy priorít zapojené včas, aby sa ich potreby – od obnovy budov a verejnej dopravy po zeleň a hospodárenie s vodou – premietli do investičných plánov. Ochrana pred klimatickými rizikami nesmie byť výsadou veľkých miest s bohatšími rozpočtami. Úspech nových vedení samospráv sa nebude merať počtom stratégií, ale konkrétnymi výsledkami: tým, či sa deti môžu učiť v neprehrievaných triedach, či verejné budovy hospodária s energiou efektívnejšie a či sú ulice pripravené na horúčavy aj prívalové dažde.
