Práca na dôchodku môže mať zdravotné výhody, záleží od úväzku
Práca na čiastočný úväzok v dôchodku môže chrániť mozog, naznačuje štúdia
Odchod do dôchodku je významnou životnou zmenou, ktorá môže súvisieť so zmenami kognitívnych funkcií. Britská štúdia Whitehall II, ktorá sledovala 3 433 štátnych zamestnancov a zamestnankýň až 14 rokov pred odchodom do dôchodku a 14 rokov po ňom, zistila, že pokles verbálnej pamäti bol po odchode z práce o 38 % rýchlejší než predtým. Zrýchlenie poklesu sa však nepotvrdilo pri všetkých sledovaných kognitívnych funkciách.
Kľúčová je intenzita práce, nie vek odchodu
Tím vedcov a vedkýň analyzoval údaje od 13 879 účastníkov a účastníčok americkej Health and Retirement Study. Sledovali ich pracovné dráhy medzi 51. a 75. rokom života a súvislosť s rizikom demencie od 76. roku života.
Ľudia, ktorí dlhodobo pracovali na čiastočný úväzok, mali nižšiu pravdepodobnosť rozvoja demencie (OR 0,62), čo zodpovedá približne 38 % nižšej šanci na demenciu než mali tí, ktorí úplne prestali pracovať v päťdesiatke či šesťdesiatke. Samotný vek odchodu do dôchodku mal so sledovaným rizikom len obmedzenú súvislosť. Dôležitejšia bola intenzita práce. Vyššie riziko demencie mali naopak ľudia s dlhodobou invaliditou (OR 1,53).
Autori a autorky štúdie pripúšťajú, že pozvoľný a flexibilný prechod z práce do dôchodku môže prospievať zdraviu a kondícii mozgu. Jedným z možných vysvetlení je, že človek si pri práci na čiastočný úväzok zachová každodennú štruktúru, sociálne kontakty a mentálnu stimuláciu, no zároveň má viac priestoru na oddych. Nejde však o dôkaz, že práca na čiastočný úväzok demencii zabráni. Štúdia je navyše zatiaľ zverejnená ako preprint a neprešla recenzným konaním.
Riziko demencie nie je osud
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žilo v roku 2021 na svete približne 57 miliónov ľudí s demenciou a každý rok pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Demencia postihuje 8,1 % žien a 5,4 % mužov starších ako 65 rokov. Až 9 % všetkých prípadov tvorí demencia s nástupom príznakov pred 65. rokom života. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a môže sa podieľať až na 60 – 70 % prípadov.
Medzinárodná Lancet komisia pre prevenciu demencie v roku 2024 identifikovala 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov počas celého života a odhadla, že až 45 % budúcich prípadov demencie by sa dalo oddialiť alebo im predísť. Ide o nízke vzdelanie, stratu sluchu, vysoký krvný tlak, fajčenie, obezitu, depresiu, fyzickú nečinnosť, cukrovku, nadmernú konzumáciu alkoholu, traumatické poranenie mozgu, znečistenie ovzdušia, sociálnu izoláciu, vyšší LDL cholesterol a neliečenú stratu zraku.
Čo môžeme urobiť v každom veku
V mladosti a do štyridsiatky odborníci odporúčajú vzdelávať sa, chrániť si hlavu pri športových aktivitách, nefajčiť, piť striedmo, pravidelne sa hýbať a chrániť si sluch pred hlukom. Zdravá a vyvážená strava, kvalitný spánok a liečba depresie patria medzi základné opatrenia.
V strednom veku je dôležité sledovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi, dať si skontrolovať sluch a zrak, dbať na hmotnosť a obmedziť vystavenie sa znečistenému ovzdušiu. WHO nedoporučuje vitamíny B a E, omega-3 ani multivitamíny na prevenciu demencie, ak nie je diagnostikovaný ich nedostatok.
V staršom veku WHO odporúča zostať aktívni a v kontakte s ľuďmi, venovať sa kognitívnemu tréningu a sociálnym aktivitám. Pomôže práca na čiastočný úväzok, dobrovoľníctvo či pravidelné stretnutia. Odporúčanie WHO pre ľudí nad 65 rokov je aspoň 150 minút miernej aeróbnej aktivity týždenne alebo aspoň 75 minút intenzívnej aeróbnej fyzickej aktivity týždenne. Riešiť treba aj nedoslýchavosť a zrakové ochorenia.


