Pracovná skupina Ministerstva kultúry čelí kritike.
Pracovná skupina Ministerstva kultúry čelí ostrému odporu odborníkov
Múzeum slovenskej dediny v Martine, ako najvýznamnejšia prírodná expozícia na Slovensku, sa ocitá v krízovej situácii. Deravé strechy a ohrozené drevenice svedčia o rokoch zanedbaného prístupu a nedostatku financií. Stále sa zvyšujúce obavy odborníkov sa zhmotnili, keď Ministerstvo kultúry pod vedením Martinou Šimkovičovou zriadilo pracovnú skupinu, ktorá nemá na čele etnológov, ale manažérov z oblasť cestovného ruchu.
Kritika z radov odborníkov
Roky neúspešných volaní po komplexnom pláne záchrany skanzenu si pýtajú svoje obete. Odborníci varujú pred možnosťou, že plán obnovy navrhnutý ministerstvom viedol skanzen ku komercionalizácii, premeniac ho na „národný Disneyland“. To, čo mohlo byť dôstojným kultúrnym miestom, sa tak môže zvrhnúť na atrakciu v štýle lacného zábavného parku.
Nové zloženie pracovnej skupiny
Zloženie skupiny, v ktorej sú zástupcovia ministerstva, ale absentujú odborníci z múzeí, vyvoláva oprávnené pochybnosti. Ako môže viesť skupinu Peter Grutka, podnikateľ v oblasti cestovného ruchu, keď predmetom prieskumu lekárskej umeleckej dediny sú etnológia a autentické zachovanie kultúrnej dedičiny?
Protiargumenty a požiadavky expertov
Platforma slobodného múzejníctva (PSM) spoločne s odborníkmi narieka nad nedostatočným prístupom, ktorý uprednostňuje vytváranie komisií namísto konkrétnych a urgentných investícií do existujúcich plánov. Tento nekonečný cyklus analýz a sedení sľubuje iba jedno – ďalšie odďaľovanie potrebnej pomoci.
Apel na urgentnú záchranu kultúrneho dedičstva
Na ploche 15,5 hektára Múzea slovenskej dediny sa nachádza 143 objektov, ktoré sú symbolom slovenskej kultúrnej identity. Smerovanie, ktoré ministerstvo zvolilo, môže vytvoriť nevratné následky. Odborníci požadujú, aby rozhodovanie o osude skanzenu prekabátili do rúk tých, ktorí mu rozumejú a dokážu zabezpečiť autentickú obnovu.
